Autor: Juraj Šebo
Názov: Vojnové 40. roky
Vydavateľstvo: Marenčin PT
Rok vydania: 2013
Počet strán: 270
Jazyk: slovenský
Žáner: literatúra faktu, história
Moje hodnotenie: 4/5

„Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.“ // martinus.sk

„Juraj Šebo sa narodil v roku 1943 v Bratislave. Počas vysokoškolského štúdia v Žiline bol
členom niekoľkých bigbítových kapiel. Vo svojej literárnej tvorbe autenticky a zároveň pútavo zachytáva udalosti, miesta, atmosféru, každodenný život a pocity ľudí v dobách uplynulého storočia.“ // gorila.sk

V knihe Vojnové 40. roky autor približuje čitateľovi obdobie, ktoré je dodnes poznačené vojnou, a kedy to ľudia rozhodne nemali ľahké. Juraj Šebo sa narodil začiatkom štyridsiatych rokov, preto sa nespolieha len na vlastnú pamäť, ale väčšinou čerpá zo spomienok a rozprávaní svojich rodičov a ľudí z blízkeho okolia. Aj napriek tomu však poskytuje skvelý pohľad na život našincov v tomto období plnom neistoty a zmätku.

Ako prvý ma zaujal autorov sarkazmus a suchý humor, ktorý ja osobne vždy viem oceniť. Počas čítania som sa viackrát zasmiala na autorovom výbere slov a na nezmyselnosti niektorých jeho výrokov.

„V našom okrese bolo osem daždivých dní. Z toho dva dni vôbec nepršalo.“
„WHW – Winter Hilfe Woľačo“

Knižka sa číta veľmi dobre, je rozdelená na krátke časti a kapitoly, a približuje bratislavský život počas vojny ľuďom, ktorí vojnu možno nikdy nezažili. Pán Šebo veľmi často spomína názvy konkrétnych ulíc a bývalých a súčasných podnikov v Bratislave, preto si myslím, že najviac to dokážu oceniť ľudia, ktorí poznajú Bratislavu ako svoje topánky.

Ak po knižke siahnu študenti základných a stredných škôl, určite im budú povedomé mená ako Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Dominik Tatarka, apod. Tých autor tiež spomína, a to v súvislosti s časťou, – ktorá mňa osobne najviac zaujala – kde autor opisuje históriu (v tej dobe) najobľúbenejšej bratislavskej kaviarničky Štefánky. Tu sa schádzali bohémovia a velikáni 40. rokov, medzi nimi mnohé známe mená, slovenskí básnici, prozaici, politici a iné dôležité a zaujímavé osobnosti.

Autor poskytol obrovské množstvo fotografií, ktoré sprevádzajú jednotlivé kapitoly, a vďaka ktorým si človek môže vytvoriť ucelenú predstavu o spomínaných veciach a udalostiach. Či už sa jedná o prídelové lístky, rodinné fotografie, cenník automobilov, rôzne reklamy, listy, politické plagáty, atď.  Toto všetko podáva lepší a presnejší obraz o dobe, kedy samotný autor a mnohí naši predkovia vyrastali.

Boli tam aj isté veci, ktoré si autor mohol odpustiť, napríklad časté konštatovania typu „Dnes to už nie je čo to bolo kedysi; dnes sú veci nanič, v minulosti bolo všetko lepšie“, pretože to mi potom pripadá, akoby som čítala memoár nejakého frustrovaného, zatrpknutého starca.

Celkovo sa mi však kniha páčila, rozhodne by som ju odporučila všetkým, mladým aj starým, ktorých zaujíma história „bežných ľudí“ a ktorí si chcú priblížiť život svojich starých rodičov a vo všeobecnosti život Slovákov v 40. rokoch.