Autor: Elizabeth Gilbert
Vydavateľstvo: NOXI
Rok vydania: 2015
Počet strán: 183
Jazyk: slovenský
Preklad: Mária Stanková
Formát: tlačená verzia
Moje hodnotenie: 4/5

„Úspešná spisovateľka Elizabeth Gilbert dvakrát prednášala na konferencii TED o kreativite a obe jej prednášky vzbudili veľký záujem. So zápalom hovorila o potrebe zmeniť náš vzťah ku kreativite, pretože je dlho poznačený utrpením a trápením sa. Spisovateľka svojím originálnym štýlom navrhuje iný, radostný a šťsatný pohľd na kreatívny proces.

Práve jej prednášky pre TED stáli pri zrode knihy, ktorú držíte v rukách. Veľké kúzlo prináša autorkine úvahy o kreativite, nabáda čitateľov k žitiu naplneného života a ponúka nový spôsob umeleckej činnosti – pragmatický a kúzelný zároveň.

Kniha Veľké kúzlo spochybnňuje všetky zažité predstavy o utrpení umelcov pri tvorbe a povzbudzuje všetkých ľudí, aby naplnili svoje kreatívne sny s radosťou a bez obáv.“

Táto kniha nie je fikcia. Nie je to nijaký fabulovaný príbeh o fiktívnych postavách. Je to viac menej príbeh samotnej autorky, v ktorom sa na niekoľkých konkrétnych príkladoch (či už z jej života, alebo zo života iných) snaží vyvrátiť niektoré mýty o kreativite a „žití naplno“.

„Osud niekde hlboko v nás ukryl jedinečné drahokamy
a teraz sleduje, či ich objavíme“

Je to síce relatívne krátka kniha, no aj napriek tomu autorka načala viacero rozličných tém a venovala sa rôznym aspektom života ako takého, nielen kreativity. Práve preto sa k nej určite budem vracať, keďže kniha podľa mňa patrí k tým, ktoré vám pri každom prečítaní dajú niečo nové. Ja tu spomeniem zopár tém, ktorým sa autorka venovala, poviem, komu by som knihu odporúčila, a čo mňa na nej zaujalo.

Hneď na začiatku Elizabeth Gilbert opisuje, ako ona vníma myšlienky a nápady – predstavuje si ich ako stvorenia samy o sebe, ktoré sú nezávislé od nás, poletujú od človeka k človeku  a v podstate si robia, čo chcú. My ako tvorcovia by sme s nimi mali vedieť spolupracovať, a ak sa „nedohodneme“, tak treba jednoducho prijať fakt, že nám tento nápad nie je súdený, a nechať ho odletieť k niekomu inému. Určite nie som jediná, komu táto časť pripomenula knihu Kúzelné upratovanie, kde autorka Marie Kondo veľmi podobne uvažuje o  materiálnych veciach. Práve kvôli takýmto myšlienkám a nespočetným metaforám je podľa mňa kniha určená skôr pre ľudí s veľkou predstavivosťou, a rozhodne treba mať pri jej čítaní otvorenú myseľ.

„Nápady nemajú telo, ale majú vedomie a som si dosť istá, že majú aj svoju vôľu. Poháňa ich jediný cieľ – prejaviť sa. A jediný spôsob, ako sa môžu prejaviť, je prostredníctvom spolupráce s ľudským partnerom.“

Kniha nemá vyslovene pevnú štruktúru. Síce je rozdelená do troch celkov, no samotné časti mi neprišli veľmi prehľadné. Myšlienky občas pôsobili rozhádzané, bez nejakej logickej postupnosti a súvislosti. Aj napriek tomu ma však kniha mimoriadne oslovila a autorkou vyjadrené myšlienky, aj keď sú trochu neprehľadné, sú určite niečo, s čím sa ja osobne stotožňujem.

Ako som už spomínala, Elizabeth Gilbert v tejto knihe načrtla niekoľko rôznych tém. Okrem iného hovorí aj o paralyzujúcom strachu – síce je strach dôležitý v istých situáciách, no niekedy nás dokáže vo veľkej miere obmedzovať. Hovorí taktiež o nezmyselnom mýte, že umelci potrebujú (a mnohí aj vyhľadávajú) trápenie, aby boli schopní tvoriť.

Celkovo je to podľa môjho názoru skvelá kniha pre niekoho, kto nosí v sebe nejakú túžbu, ktorú chce naplniť; pre niekoho, kto má nejaký konkrétny sen, ale stále má v hlave akýsi blok, kvôli ktorému ešte neurobil nič pre dosiahnutie tohto cieľa.

„Patrónka kreatívneho úspechu sa môže občas zdať ako bohatá rozmarná stará dáma, ktorá žije v obrovskej vile na vzdialenom kopci a robí čudné rozhodnutia o tom, kto si zaslúži jej priazeň. Niekedy sa odmeňuje šarlatánom a zanevrie voči talentovaným umelcom. … Najlepšie je asi nespoliehať sa na ňu alebo skúsiť budovať svoje šťastie na vlastných schopnostiach.“

Súhlasím s tým, čo tvrdí v celej knihe – že človek si je strojcom vlastného šťastia, a keď chce robiť niečo kreatívne (ak cíti že je to jeho poslanie), tak si za tým musí ísť a musí nasledovať svoje sny, a nie čakať na „múzu“ a podobne.

 „Mám kamarátku, začínajúcu hudobníčku, ktorej sestra jej raz logicky povedala: „Čo sa stane, ak z toho nič nebude? Čo ak všetko obetuješ svojej vášni, no nikdy nedosiahneš úspech? Ako sa budeš cítiť, keď celý život zasvätíš ničomu?“
Moja kamarátka s rovnakou logikou odvetila: „Ak nevidíš, čo všetko mi to už teraz dáva, tak ti to nikdy nebudem môcť vysvetliť.“
Ak je to z lásky, budete to aj tak robiť.“

Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že táto kniha mi toho dala veľa – nakopla ma, motivovala ma a dodala mi odvahu konečne začať s niečím, po čom už doslova roky túžim, ale stále som sa akosi bála začať.  Možno sa táto kniha ku mne jednoducho dostala v tom správnom čase. Každopádne, som mimoriadne vďačná a šťastná, že som ju prečítala a že mi dala to, čo mi dala.

Čítali ste Veľké kúzlo?
Aký máte názor na knihu vy? 🙂