Browsed by
Značka: Recenzie

Recenzia: Elizabeth Gilbert – Veľké kúzlo

Recenzia: Elizabeth Gilbert – Veľké kúzlo

Recenzia

l220320Autor: Elizabeth Gilbert
Vydavateľstvo:
NOXI
Rok vydania: 2015
Počet strán: 183
Jazyk: slovenský
Preklad: Mária Stanková
Formát: tlačená verzia
Moje hodnotenie: 4/5

4-stars-black


Recenzia

„Úspešná spisovateľka Elizabeth Gilbert dvakrát prednášala na konferencii TED o kreativite a obe jej prednášky vzbudili veľký záujem. So zápalom hovorila o potrebe zmeniť náš vzťah ku kreativite, pretože je dlho poznačený utrpením a trápením sa. Spisovateľka svojím originálnym štýlom navrhuje iný, radostný a šťsatný pohľd na kreatívny proces.

Práve jej prednášky pre TED stáli pri zrode knihy, ktorú držíte v rukách. Veľké kúzlo prináša autorkine úvahy o kreativite, nabáda čitateľov k žitiu naplneného života a ponúka nový spôsob umeleckej činnosti – pragmatický a kúzelný zároveň.

Kniha Veľké kúzlo spochybnňuje všetky zažité predstavy o utrpení umelcov pri tvorbe a povzbudzuje všetkých ľudí, aby naplnili svoje kreatívne sny s radosťou a bez obáv.“


Recenzia

Táto kniha nie je fikcia. Nie je to nijaký fabulovaný príbeh o fiktívnych postavách. Je to viac menej príbeh samotnej autorky, v ktorom sa na niekoľkých konkrétnych príkladoch (či už z jej života, alebo zo života iných) snaží vyvrátiť niektoré mýty o kreativite a „žití naplno“.

„Osud niekde hlboko v nás ukryl jedinečné drahokamy
a teraz sleduje, či ich objavíme“

Je to síce relatívne krátka kniha, no aj napriek tomu autorka načala viacero rozličných tém a venovala sa rôznym aspektom života ako takého, nielen kreativity. Práve preto sa k nej určite budem vracať, keďže kniha podľa mňa patrí k tým, ktoré vám pri každom prečítaní dajú niečo nové. Ja tu spomeniem zopár tém, ktorým sa autorka venovala, poviem, komu by som knihu odporúčila, a čo mňa na nej zaujalo.

Hneď na začiatku Elizabeth Gilbert opisuje, ako ona vníma myšlienky a nápady – predstavuje si ich ako stvorenia samy o sebe, ktoré sú nezávislé od nás, poletujú od človeka k človeku  a v podstate si robia, čo chcú. My ako tvorcovia by sme s nimi mali vedieť spolupracovať, a ak sa „nedohodneme“, tak treba jednoducho prijať fakt, že nám tento nápad nie je súdený, a nechať ho odletieť k niekomu inému. Určite nie som jediná, komu táto časť pripomenula knihu Kúzelné upratovanie, kde autorka Marie Kondo veľmi podobne uvažuje o  materiálnych veciach. Práve kvôli takýmto myšlienkám a nespočetným metaforám je podľa mňa kniha určená skôr pre ľudí s veľkou predstavivosťou, a rozhodne treba mať pri jej čítaní otvorenú myseľ.

„Nápady nemajú telo, ale majú vedomie a som si dosť istá, že majú aj svoju vôľu. Poháňa ich jediný cieľ – prejaviť sa. A jediný spôsob, ako sa môžu prejaviť, je prostredníctvom spolupráce s ľudským partnerom.“

Kniha nemá vyslovene pevnú štruktúru. Síce je rozdelená do troch celkov, no samotné časti mi neprišli veľmi prehľadné. Myšlienky občas pôsobili rozhádzané, bez nejakej logickej postupnosti a súvislosti. Aj napriek tomu ma však kniha mimoriadne oslovila a autorkou vyjadrené myšlienky, aj keď sú trochu neprehľadné, sú určite niečo, s čím sa ja osobne stotožňujem.

Ako som už spomínala, Elizabeth Gilbert v tejto knihe načrtla niekoľko rôznych tém. Okrem iného hovorí aj o paralyzujúcom strachu – síce je strach dôležitý v istých situáciách, no niekedy nás dokáže vo veľkej miere obmedzovať. Hovorí taktiež o nezmyselnom mýte, že umelci potrebujú (a mnohí aj vyhľadávajú) trápenie, aby boli schopní tvoriť.

Celkovo je to podľa môjho názoru skvelá kniha pre niekoho, kto nosí v sebe nejakú túžbu, ktorú chce naplniť; pre niekoho, kto má nejaký konkrétny sen, ale stále má v hlave akýsi blok, kvôli ktorému ešte neurobil nič pre dosiahnutie tohto cieľa.

„Patrónka kreatívneho úspechu sa môže občas zdať ako bohatá rozmarná stará dáma, ktorá žije v obrovskej vile na vzdialenom kopci a robí čudné rozhodnutia o tom, kto si zaslúži jej priazeň. Niekedy sa odmeňuje šarlatánom a zanevrie voči talentovaným umelcom. … Najlepšie je asi nespoliehať sa na ňu alebo skúsiť budovať svoje šťastie na vlastných schopnostiach.“

Súhlasím s tým, čo tvrdí v celej knihe – že človek si je strojcom vlastného šťastia, a keď chce robiť niečo kreatívne (ak cíti že je to jeho poslanie), tak si za tým musí ísť a musí nasledovať svoje sny, a nie čakať na „múzu“ a podobne.

 „Mám kamarátku, začínajúcu hudobníčku, ktorej sestra jej raz logicky povedala: „Čo sa stane, ak z toho nič nebude? Čo ak všetko obetuješ svojej vášni, no nikdy nedosiahneš úspech? Ako sa budeš cítiť, keď celý život zasvätíš ničomu?“
Moja kamarátka s rovnakou logikou odvetila: „Ak nevidíš, čo všetko mi to už teraz dáva, tak ti to nikdy nebudem môcť vysvetliť.“
Ak je to z lásky, budete to aj tak robiť.“

Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že táto kniha mi toho dala veľa – nakopla ma, motivovala ma a dodala mi odvahu konečne začať s niečím, po čom už doslova roky túžim, ale stále som sa akosi bála začať.  Možno sa táto kniha ku mne jednoducho dostala v tom správnom čase. Každopádne, som mimoriadne vďačná a šťastná, že som ju prečítala a že mi dala to, čo mi dala.

Čítali ste Veľké kúzlo?
Aký máte názor na knihu vy? 🙂 

signature-heart

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS
RECENZIA: Juraj Šebo – Vojnové 40. roky

RECENZIA: Juraj Šebo – Vojnové 40. roky

bibliografia

Recenzia: Juraj Šebo - Vojnové 40. roky

Autor: Juraj Šebo
Názov: Vojnové 40. roky
Vydavateľstvo:
Marenčin PT
Rok vydania:
2013
Počet strán:
270
Jazyk:
slovenský
Žáner:
literatúra faktu, história
Moje hodnotenie:
4/5

4-stars-black

 

o-knihe

„Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.“ // martinus.sk

o-autorovijuraj-sebo-medailonik

„Juraj Šebo sa narodil v roku 1943 v Bratislave. Počas vysokoškolského štúdia v Žiline bol
členom niekoľkých bigbítových kapiel. Vo svojej literárnej tvorbe autenticky a zároveň pútavo zachytáva udalosti, miesta, atmosféru, každodenný život a pocity ľudí v dobách uplynulého storočia.“ // gorila.sk

 

recenzia

V knihe Vojnové 40. roky autor približuje čitateľovi obdobie, ktoré je dodnes poznačené vojnou, a kedy to ľudia rozhodne nemali ľahké. Juraj Šebo sa narodil začiatkom štyridsiatych rokov, preto sa nespolieha len na vlastnú pamäť, ale väčšinou čerpá zo spomienok a rozprávaní svojich rodičov a ľudí z blízkeho okolia. Aj napriek tomu však poskytuje skvelý pohľad na život našincov v tomto období plnom neistoty a zmätku.

Ako prvý ma zaujal autorov sarkazmussuchý humor, ktorý ja osobne vždy viem oceniť. Počas čítania som sa viackrát zasmiala na autorovom výbere slov a na nezmyselnosti niektorých jeho výrokov.

„V našom okrese bolo osem daždivých dní. Z toho dva dni vôbec nepršalo.“
„WHW – Winter Hilfe Woľačo“

Knižka sa číta veľmi dobre, je rozdelená na krátke častikapitoly, a približuje bratislavský život počas vojny ľuďom, ktorí vojnu možno nikdy nezažili. Pán Šebo veľmi často spomína názvy konkrétnych ulíc a bývalých a súčasných podnikov v Bratislave, preto si myslím, že najviac to dokážu oceniť ľudia, ktorí poznajú Bratislavu ako svoje topánky.

Ak po knižke siahnu študenti základných a stredných škôl, určite im budú povedomé mená ako Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Dominik Tatarka, apod. Tých autor tiež spomína, a to v súvislosti s časťou, – ktorá mňa osobne najviac zaujala – kde autor opisuje históriu (v tej dobe) najobľúbenejšej bratislavskej kaviarničky Štefánky. Tu sa schádzali bohémovia a velikáni 40. rokov, medzi nimi mnohé známe mená, slovenskí básnici, prozaici, politici a iné dôležité a zaujímavé osobnosti.

Autor poskytol obrovské množstvo fotografií, ktoré sprevádzajú jednotlivé kapitoly, a vďaka ktorým si človek môže vytvoriť ucelenú predstavu o spomínaných veciach a udalostiach. Či už sa jedná o prídelové lístky, rodinné fotografie, cenník automobilov, rôzne reklamy, listy, politické plagáty, atď.  Toto všetko podáva lepší a presnejší obraz o dobe, kedy samotný autor a mnohí naši predkovia vyrastali.

Boli tam aj isté veci, ktoré si autor mohol odpustiť, napríklad časté konštatovania typu „Dnes to už nie je čo to bolo kedysi; dnes sú veci nanič, v minulosti bolo všetko lepšie“, pretože to mi potom pripadá, akoby som čítala memoár nejakého frustrovaného, zatrpknutého starca.

Celkovo sa mi však kniha páčila, rozhodne by som ju odporučila všetkým, mladým aj starým, ktorých zaujíma história „bežných ľudí“ a ktorí si chcú priblížiť život svojich starých rodičov a vo všeobecnosti život Slovákov v 40. rokoch.

signature-heart

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS